Hontfest - report

V dňoch 2. a 3. 9. 2016 sa náš evanjelizačný tím vydal na dvojdňový výjazd k birmovancom do Sklabinej a na kresťanský festival Hontfest do Dudiniec. Pán farár Ondrejom Šmidriak nás pozval v piatok 2.9. sme urobiť program pre približne dvadsiatich birmovancov. Náš program bol zložený z osobných svedectiev, zážitkových hraných vstupov a scénok. S birmovancami sme mali po spoločnom programe aj osobné rozhovory a  modlitby.  Vyvrcholením nášho programu bola svätá omša v miestnom kostole spojená s chválami a slovom Mária Tomášika. Večer sme ukončili na fare rozhovormi s mladými, ktorí majú túžbu založiť vlastné malé stretko.  
Oblasť Sklabinej je všeobecne považovaná za misijnú oblasť a podľa slov domáceho pána farára, sú slovensky-hovoriaci veriaci  akoby osamotení (keďže vedľajšie farnosti sú maďarské). Je tu však hlad po Bohu. Sme veľmi radi že sme sa mohli s miestnymi farníkmi podeliť s tým, čo koná Boh v našich životoch a povzbudiť ich na ceste viery.
Na druhý deň  3.9. sme sa presunuli do Dudiniec, kde sa na miesto pôvodnej súťaže spevokolov po dlhšej odmlke prvýkrát uskutočnil vynovený festival kresťanskej hudby a slova - Hontfest. Postavili sme stánok pre živú knižnicu a zabalili naše živé knihy do úplne nových obalov s modernými motívmi. Náhodní okoloidúci si tak mali možnosť vybrať jednu z kníh, na základe krátkej upútavky na zadnej strane knihy. Naši dobrovoľníci im následne vyrozprávali svoj osobný životný príbeh.

Pripájame pár riadkov o tom, ako náš výjazd videli členovia tímu:

Eli:
V našom tíme boli ľudia s rôznymi príbehmi. Tieto životné svedectvá,  sme si rozprávali cestou autom do Sklabinej a keďže sme sa väčšinou osobne nepoznali (naše spoločenstvo je veľké) a počuli ich prvý krát, bol tento výjazd aj pre mňa osobne veľmi povzbudivý a myslím že nás zjednotil aj ako tím. Moju knihu si náhodne vybrala aj jedna birmovankyňa zo Sklabinej, ktorá na Hontfeste tiež prišla a s ktorou som sa deň predtým rozprávala.  Mohla som jej znovu svedčiť o láske Boha ako otca (ktorého milosrdnú lásku som viackrát v živote hmatateľné zažila), ale tentoraz osobnejším spôsobom. Ona bola v našom rozhovore tiež viac otvorená rozprávať aj o jej skúsenostiach s Bohom v rodine a medzi blízkymi.

Eliška:
Pre mňa bol veľkou inšpiráciou samotný piatok v Sklabinej. Otec Ondrej ma milo prekvapil hlavne svojou nákazlivou radosťou a štedrosťou bez ohľadu na okolnosti. Bolo krásne vidieť ako sa nedá zastaviť v evanjelizácii a prebúdzaní jeho malej farnosti aj „modernými“ prostriedkami ako je spoločenstvo a skupinky. Povzbudením bol aj jeden birmovanec, ktorý k nám (s Ivanom) prišiel na rozhovor. V pôvodnom pláne bolo asi aby sme mu slúžili, ale v skutočnosti on slúžil nám svojimi svedectvami zo života s Bohom, ako ho vedie a k čomu ho volá. Piatok bol pre mňa zvláštny ešte v tom, že cez program, ktorý sme mali pre birmovancov, mi Pán odhalil moje vlastne zranenia, aby ich mohol uzdravovať. Aleluja!
Na Hontfeste som mohla predovšetkým viac spoznať ľudí z našej výpravy. Bolo veľa príležitostí na rozhovory o čomkoľvek, vďaka čomu som si znova uvedomila, ako som vďačná Bohu za naše Spoločenstvo. Zároveň som si prostredníctvom živej knihy oprášila moje zážitky s Bohom. Pripomenulo mi to moje prebudenie pred niekoľkými rokmi a prišla nádej, že Pán resuscituje moje srdce pre evanjelizáciu ako kedysi, no teraz nanovo. Veľmi sa teším, keď môžem vidieť ako Boh koná v životoch ľudí a tiež ma to motivuje k ďalšej službe a k evanjelizácii aj v bežnom živote.

Vlado:
Do rozhovoru v živej knižnici som vstupoval s obavou či dokážem zaujať muža 20-tnika a jeho maminu.  Dal som sa do môjho dlhšieho svedectva.  Mladý muž mal dilemu s výberom tej správnej školy. Keby zostal na tej horšej aj s jeho spolubývajúcou, ktorá je jeho priateľka, tak by mohlo dôjsť k "spolunažívaniu v hriechu". Keby sa rozhodol pre lepšiu školu, znamenalo by to separáciu od priateľky, ale pre jeho budúcnosť by to mohol byt pohyb pozitívnym smerom.
 Jeho mamka sa pýtala na moje skúsenosti s životom v ďalekom zahraničí. Mojím svedectvom som im hovoril o často mylnej predstave, ktorú máme o živote mimo Slovenska. Naháňanie sa za materiálnym bohatstvom často prináša mnohé komplikácie, ktoré často vôbec nie sú hodné úsilia a takej veľkej obety. Celý rozhovor bol veľmi oslobodzujúci a zbližujúci pre osobný vzťah matky a syna. Veľmi som povzbudený touto skúsenosťou k pokračovaniu a zúčastňovaniu sa na podobných akciách!

Janka:  
Som veľmi rada, že sme ako spoločenstvo mohli byť pritom, pri zrode niečoho nového, niečo, čo prebúdza južné Slovensko. Mala som pocit, že sa rodí druhý Campfest, len v menšom vydaní. Boli sme skvelá partia a cítila som sa ako doma. Mali sme rozložené dva stánky:  jeden predajný a ten druhý ako živú knižnicu. Knižky mali krásne estetické obaly a bolo pútavé ich držať v rukách. Ľudia si vypožičali knižku a my sme im mohli osobne svedčiť náš príbeh. Ja som mala možnosť rozpovedať môj príbeh  hneď trom žienkam: mame a jej dvom dcéram. Vnímala som, že po svedectve som mohla viesť debatu rôznym smerom a otvoriť rôzne oblasti ich života a hovoriť priamo k ich srdcu. Duch Svätý to viedol a rozprávali sme sa vyše hodiny. Bol to veľmi plodný rozhovor a modlitba. Dcéry a ich mamina boli veľmi vďačné a úplne rozžiarené, keď odchádzali. Vnímala som, že mnohí z nás mali takéto vzácne rozhovory...
Myslím, že to bola znova vydarená akcia nášho spoločenstva - krásna evanjelizácia. Večer som cítila, že to bol znova deň pre ktorý sa oplatilo žiť. Som veľmi vďačná za bratov a sestry, ktorí ste boli. Vládla medzi nami jednota, láska, ochota a prijatie.