V sobotu v Quo vadis, sme mali skvelý čas - Deň žien z nášho spoločenstva. Muži a tie, ktoré ste neboli, alebo nemohli, pozdravujeme vás a kľudne môžete čítať ďalej :) ). ....takže, tú sobotu by bolo škoda nezopakovať si. Dnes síce nemám pre vás ďalšiu pozvánku na budúci deň žien, ale chcem vám poďakovať za vašu účasť a trocha zrekapitulovať naše parádne doobedie - v skratke: najedli sme sa, porozprávali, pomodlili, poplakali. Ale radšej to rozpíšem, aby sme nezabudli, veď sme ženy a rady sa rozpisujeme a "rozčitujeme". :)
Zišlo sa nás asi 80 krásnych žien, ráno sme sa dobre porozprávali, poochutnávali dobrôtky... Po milých chválach, sme privítali Dagmar Mozolovú, ktorá dala trochu smutné svedectvo zo svojho života, ale ako to u svedectiev býva, sú na to, aby povzbudili, tak i toto svedectvo povzbudilo a prinútilo nás zamyslieť sa nad sebou i maminou, popremýšľať o nej, poodpúšťať a požehnať. Tak, čo som si zapamätala: Niektoré maminy, a nielen maminy Dagmar povzbudila, aby sme sa nenechali vynervačiť svojimi ratoliestkami, ale priebežne vylievali poháre zlosti u Pána, ako napríklad:....nechce ráno vstávať, nestihne to do školy? mám na to nervy? vynadám mu? ....nevynadám....idem za Ježišom a poviem mu o svojich nervíčkoch a keď sa ratoliestke zachce vstať, už sa k nej zachovám s Božou pomocou - asertívne :)...takže pohár nepretečie. :) Tiež sme otvorili niektoré oblasti, ktorými nás maminky pozraňovali a tiež my ich. Vďaka odpusteniu a požehnaniu sa však posúvame dopredu a zasievame nové veci. Tam kde bolo zranenie, môže prísť uzdravenie. Kde boli zraňujúce slová, môžu prísť slová povzbudenia, slová prijatia, slová lásky. Tam kde bolo odmietnutie, môže prísť prijatie. Samé to ale ťažko dokážeme, preto máme pomoc, ktorá je iná.... Božia moc. Je to JEŽIŠ. On je uzdravenie, prijatie, odpustenie, potešenie. On nás to naučí:)
